Ako sa I zasnúbilo s Y

Aneta Lomenová

Ilustroval: Miroslav ČániVo veľkej krajine zázrakov, nie v tej, kde kedysi zablúdila malá Alisa, ale vo zvláštnej virtuálnej krajinke, kde sa hovorí jedným jazykom a platia tie isté pravidlá pre všetkých, žijú obyvatelia veľmi malého vzrastu a nepravidelnej postavy.

Každý je, predstavte si, inakší. Je to krajina, kde si obyvatelia zakladajú na slovenskej gramatike a majú ju radi, lebo keby ju nemali radi, tak by vlastne nemilovali ani samých seba.

Títo zvláštni ľudkovia pochádzajú z rodu interpunkčných znamienok a ten poklad, z ktorého všetci pochádzajú nazvali Pravopis.

Ich veliteľom je štíhly a vždy elegantne vzpriamený pán I, ktorý svedomite a zanietene zastáva princípy veľkého Ľudovíta Štúra. Svojich podriadených – Bodku, Mäkčeň, Čiarku a Ďĺžeň pravidelne vedie so sebou na všetky dobrodružstvá sveta, cestovali spolu po svete na rôznych dopravných prostriedkoch – mailom, esemeskou, chatom (četom) a v chudobných krajinách aj poštou.

Od únavy nikdy nezaspali na vavrínoch, vždy si lôžko našli v nejakej knižke. Takto si Bodka, Mäkčeň, Čiarka a Dĺžeň so svojimi rodinami a kamarátmi dobýjali pravopisné kráľovstvo až kým slovenskú gramatiku neovládli nespokojní vzdelanci.

Do krajiny Wordnet, kde tieto postavičky žili, sa jedného dňa keď veľmi pršalo a nebo sa páralo, votrelo veľa útočiacich nepriateľov inej rasy, ktorí si sveto-svete chceli získať Pravopis na svoju stranu. Od začiatku boli podráždení a preto sa musela vyhlásiť tzv. Gramatická vojna.

Veliteľkou útočiacich bola pôvabná slečna Y, ktorá je poslom nejakého Martina Hattalu a všetkými zbraňami útočí na domorodcov Wodrnetu. Dobyvatelia krajiny si vytýčili za cieľ privlastniť si krajinu Wodrnet a ustanoviť v nej nové pravidlá. Išlo im najmä o vzácny poklad interpunčného kmeňa, o Pravopis.
 
Vojsko na strane pána I šľachetne bránilo múry svojho chrámu, nedalo sa poraziť za žiadnu cenu, bojovalo rukami, nohami, ba i zubami-nechtami. Zrastené ženičky z rodu Diftungovcov, Dvojhlásky, obyvateľky susednej krajiny im prišli na pomoc a vytvorili armádu ozbrojených vojakov a v takomto zložení si boli presvedčení, že žiadna pyšná slečka Y z Hattalovho kráľovstva ich neporazí. No tá si čoskoro podmanila celé obyvateľstvo z ďalekého Mäkkotvrdoobojakého pobrežia – Spoluhlásky.
 
Na bojisku bolo tesno a vzrušujúco. Nikto nechcel ustúpiť. Museli sa napokon rozdeliť do dvoch skupín, aby nezabudli, kto na čej strane bojuje. Rozdelili sa na skupinu mäkkých, ktorých viedol pán I a skupinu tvrdých, s veliteľkou slečnou Y.  V jednom okamihu sa zdalo, že mäkkí vyhrávajú, no rýchlo nato sa zväčšili snahy tvrdých a znovu sa ich sily vyrovnali.

Vtedy sa k mäkkým pridali aj obyvatelia Samostatnej republiky, Samohlásky, ktoré v neďalekom Taliansku koncertovali a cestou na Slovensko narazili na bojisko medzi tvrdými a mäkkými uchádzačmi o slovenský Pravopis. Bojovalo sa dlho a zanietene. Zovšadiaľ bolo počuť: „Vzdajte sa, nemáte na výber!“, ideme do toho, vyženieme ich, potvory!, Nedajme sa poraziť, Pravopis je náš!“

Keď už bolo jasné, že nepriatelia vyhrávajú, primo na bojisku si manželia Mäkčeň a Bodka zaspomínali na krásne chvíle, kým ešte spokojne vládli gramatickým svetom: „Napísali o nás aj knihu Priateľ Mäkčeň a kamarátka Bodka, pamätáš si? Deťom dodnes pomáhame pri našom Pravopise, ale ak tento boj prehráme, čo bude s nami?“

Bodkočiarka, mladšia sestra Bodky a Čiarky napokon vyhlásila: „Všetko je stratené, porazili nás!“ A predstavte si, bola to naozaj pravda. Vzdali sa aj Pomlčka, Otáznik, Výkričník, Spojovník, Dvojbodka, Ďĺžeň, Mäkčeň, Bodka a ich spojenkyne Dvojhlásky a Samohlásky.

V krajine Wordnet zavládla ukrutná kráľovná Y, ktorá hneď po zvrhnutí z trónu šľachetného I ustanovila nové pravidlá. Písal sa rok 1852, keď hattalovskí dobyvatelia vyhlásili: „Sme presvedčení, že ste vo Wordnete statočne vykonávali svoju prácu a preto vás z krajiny nevyženieme, žiadame len spoluprácu a mier! Samohlásky, dvojhlásky a mäkké spoluhlásky sa môžu pokojne vrátiť do svojich krajín, ich necháme na pokoji.“

Takto si počínala smelá slečna Y a predstavte si, len tvdré a obojaké spoluhlásky zostali v jej rukách, museli chodiť do škôl, učiť sa, zvykať si na svoju novú funkciu. Najviac im bolo ľúto smutných detí, ktorým spôsobovali strašné trápenia pri novom slovenskom pravopise. Veď viete aj samy, aké sú trampoty s tými ypsilonmi, nechutnými potomkami slečny Y.

Určite vás zaujíma aj osud veliteľov dvoch Pravopisných armád. Predstavte si, slečna Y sa udobrila, čo udobrila, ona sa dokonca zasnúbila s pánom I a od vtedy sa tvrdé a obojaké spoluhlásky nemôžu od manželov IY pohnúť ani na krok.

Ilustroval: Miroslav Čáni