Zbabelci

JÁN ŽOLNAJ

zbabelciNeuveritelný je fakt, že každý z nás raz bol dieťaťom. S odstupom času sa to zdá byť i priam neskutočné.

Keď si na to obdobie my, akože dospeláci pripomenieme, pozdáva sa nám to, akoby sme sa pozerali na nejaký rozprávkový, bájoslovný svet.

Na začiatku všetko bolo veľké, velikánske, ohromitánske a deň za dňom, ako sme rástli, všetko sa to zmenšovalo.

Nohavice, ktoré sa nám ťahali po zemi sa zmenili na krátke nohavičky. Ponožky, tie s koníkmi a kačičkami, sa až natoľko zmenšili, že nám prsty napokon z nich nazízali do malilinkých topánok. Zmenšil sa i šerblík, cumlík a všetky tie blbosti. Iba vlasy nám rástli, ruky, nohy a pohľad na svet.

Nakoniec sa z nás všetkých stali obdivovatelia toho čarodejného obdobia.

(more…)

Prečítať...Zbabelci

Stetoskop

Ján Žolnaj

Čaroslovník - Stetoskop

Stetoskop je zvláštny lekársky prístroj, ktorý sa používa na počúvanie srdca pacientov. Zložený je z „mikrofónu“, ktorý sa dáva pacientovi na hrudník, a z gumovej hadice, ktorá vedie zvuk rovno do slúchadiel. Každý správny lekár ho hrdo nosí okolo krku, namiesto náhrdelníka.

Prvý stetoskop zostrojil francúzsky lekár René Laënnec, dobrý kamarát Mišovho dedka. Ak sa dedko dobre pamätá, bolo to v roku, ihahááj, 1816. Osobne mu ho pomohol zhotoviť z dreva.

Nečudo, že boli kamaráti, však i dedko sa stal lekárom vynálezcom – vymyslel domáci stetoskop! Parádisko!

Stalo sa to takto:

Mišo sa denne sťažoval na to, že mu srdce ráznejšie tlčie, keď uvidí susedku Katku. Nevedel odhadnúť prečo, nuž poprosil dedka o pomoc. Ten, keďže bol trochu hluchý, prišiel na geniálnu myšlienku – skrútil noviny do valca, oprel ho Mišovi o hruď a načúval. Týmto spôsobom mohol lepšie počuť, čo hovorí Mišovo srdce. Diagnóza bola jednoznačná – Mišo je zamilovaný!

(more…)

Prečítať...Stetoskop

Veľryba

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír ValihoraMá veľryba dáku chybu?
Nie, nemá.
Vydáva hudobné zvuky,
hlbokým hlasom spieva,
vôbec nie je nemá.

Nádherná je, veľkolepá,
stopäťdesiat váži ton!
Oproti nej maličký je
aj kamión, ba aj slon.

Veľryba sa plaví všade
kde sú tmavé oceány.
Keď na povrch vynorí sa
z nozdier má hneď dve fontány.

Je tu iba jedna chyba:
veľryba je ozaj veľká,
avšak vôbec nie je – ryba.

Akože nie? Prosím?
Rozumu ti azda chýba?

Je to zvláštna paráda:
ona rodí mláďatá.
Keď otvoria očné viečka
pýtajú si ihneď – mliečka.

Cickajú si u mami
a dýchajú – pľúcami.
Preto musia sa vynárať,
zo vzduchu si kyslík brať.

(more…)

Prečítať...Veľryba

O vojakovi a koze muzikantke

Rozprávky zo sveta – Maďarská rozprávka
Prerozprávala: Katarína Mosnáková – Bagľašová

Ilustrovala: Julijana PavlovićováKde leda bolo, tam leda bolo, bol na svete starý kráľ, ktorý mal palác z alabastru. Krásny, biely bielučičký. Keďže sa bál, aby mu ho niekto nezašpinil, dal pred palác postaviť jedného vojaka, ktorý mal palác strážiť. Vojak ho strážil celú jar, celé leto a jeseň, no v zime sa mu už zunovalo pred palácom postávať. Navyše bolo veľmi chladno a po rozume mu stále chodilo, aký je tento svet nespravodlivý. Chudobný človek musí vonku mrznúť, pokým sa bohatí ohrievajú v teplej izbe a hrubej perine a ani si len nepomyslia, čo sa vonku deje. V tých svojich myšlienkach sa vojak trochu pozabudol a na krásnu, mesiacom osvetlenú alabastrovú stenu napísal:

S peniazmi si vždy poradíš,
bez peňazí – čože urobíš?

Zavčas rána prišli dozorcovia a keď uvideli nápis na stene, hneď odviedli vojaka pred kráľa. Vojak sa priznal a skutočne si myslel, že peniaze sú na tomto svete všetko.

„Tebe ku šťastiu chýbajú iba peniaze?“ pýta sa kráľ.

„Tak je, Vaše veličenstvo,“ odpovie smelo vojak.

„Tak ti ich dám toľko, že ti samy dajú príučku,“ nazlostil sa kráľ a dal vojaka zamurovať do podzemnej komory pod kamenným múrom. Nechal mu iba malé okienko a dobre ho obsypal striebrom a zlatom, aby mal vojak pri sebe všetko, po čom túžil.

(more…)

Prečítať...O vojakovi a koze muzikantke

Kozmonaut

Ján Valenta

Ilustrovala: Andrea Gíregová, prváčka, zo Starej PazovyHovorí Ďurko otcovi, mame:
„Poviem vám to, nech viete,         
ja sa chcem stať kozmonautom,                
budem letieť na rakete.“                       

Huncútsky sa usmial otec:
„Pozri nášho kozmonauta,         
 do vesmíru letel by hneď,
 ale nevie vliezť do auta.“       

„Ak aj neviem, naučím sa,  
veď nie som z pralesa.
Ale skús ty voziť čudo,
ktoré nemá kolesá!“

„Povedz nám, ty letec smelý,
 kedy obletíš planétu?
 Peňazí, aj času treba,
 kým zhotovíš raketu.“

(more…)

Prečítať...Kozmonaut