Niko Grafenauer - básne

Niko Grafenauer

Klobúky

Klobúky sú zvedavé,
preto žijú na hlave.
Všetko vidia z veľkej výšky –
šišky, misky, ba aj myšky.

Vidia ako z rozhľadne,
kto čo komu ukradne.
Pritom celý život sedia.
Príjemnejšie žiť sa nedá.

Majú taký čudný zvyk –
každý dámsky klobúčik
veru v celom šírom svete
pánskemu vždy hlavu pletie.

Keď sa stretnú klobúky,
robia veľké oblúky.
Pekne ticho, a nie rázne,
ich úctivý pozdrav zaznie.

A keď slnko zapadne,
tak sa náhlia do šatne.
Po jednom sa odovzdajú
a už klobú – trkotajú...

Dáždniky

Dáždniky sú slečny parádne,
oblečené celé do hodvábu.
Pozrite sa na ne poriadne –
v lejaku ich nohy neoziabu.

Pre dáždniky dážď je zábava,
preto nechcú zostať doma v skrini.
Kým sa človek kvapiek obáva,
ony roztiahnu hneď krinolíny.

Rastú ako huby po daždi,
ale koľko nástrah čaká na ne!
Jedny prevrátia sa zakaždým,
druhé zas vzlietnu nečakane.

A tretie sú veľmi zaťaté,
zatnú sa a už sa neotvoria.
Dúfam, že vy doma nemáte
takéhoto hlavatého tvora.

Ale najhoršie sú poplety,
tie vždy zabudnú, že majú pána.
Niekde stratia sa a vzápätí
inú hlavu pred dažďom už chránia.

Ilustrovala: Marija Kovačevićová