Michal Babinka
Pekná hádka – lenže krátka
Napadal sneh velikánsky
Šarkovi do pásu;
Janko vyšiel na ulicu,
zavolal na chasu:
„Hopsa, chlapci, tu je radosť,
vstávaj, chasa, hore!
Poďme, chlapci, vystavať si
snehuliaka v dvore!
Vystaváme snehuliaka,
snehu naváľame,
z mrkvy bude noštek jeho,
čiapka? – hrniec dáme.
Guľovať sa tiež budeme.
Kto sa bojí – k mame bež!
Snehuliak sa bude tešiť
z guľovačky našej tiež.
Tu sú sánky a všetky hry,
všetko čo sa sluší.
A neboj sa, kamarát môj,
nezmrznú ti uši!“
Čo vám poviem – tak to bolo:
Tešili sa snehu,
guľovali a hrali sa,
spúšťali sa z brehu.
Dedov list
Komu dedko píše
pri teplučkej peci?
Isteže to budú
veľmi vážne veci.
Či rodine píše?
Lebo priateľovi?
Či niekomu želá
šťastlivý rok nový?
Píše, dedko, píše,
vúčatá si chváli:
„Dedo Mráz môj dobrý,
aby dar dostali!“
Metelica
Metelica je najkrajšia samopaš neskrotená
a najlacnejší cirkus bez mena.
Metelica je kolotoč pre lístie a smeti,
pre snehové hviezdy a pre šály u detí.
Niekedy zadarmo a bez ponuky
postŕha starcom – klobúky.
Ej, metelica – veselica!
Ej, metelica – krásavica!
Ty,
čo metieš bez metly z brezy a slamy:
ako ťa zauzdiť máme?
A just to vykonáme takto:
dáme ti opraty smiechom opletané
a budeš ťahať, ťaháááť
– sane!
Čo nadelil Dedo Mráz
Toho roku Ded Mráz starý
delil čudné dary:
rozdával nám opreteky:
– bŕŕŕ –
nejaké horké lieky:
proti kašľu
– šál a mašľu,
proti chrípke
– smiechu štipku,
proti hnevom
– žart so spevom,
proti fukom
– bryndzu s tukom,
proti kriku
– len cukríky,
proti hladu
– čokoládu,
proti smädu
– veľa medu…
Každému z nás liek predpísal,
lebo pozná naše bôle,
vyliečil nás tak dôkladne,
že má z toho
– dlane holé.
Ilustrácia: Marija Kovačević