Zoroslav Jesenský
Večer sedím v záhrade
v povznesenej nálade.
Pozorujem mušky, vtáčky,
aj dve naše lesklé vážky.
Keď už Slnko zapadne,
prídu javy záhadné.
Vyleteli netopiere,
sova tiahne v tomto smere.
No a potom: niečo fučí!
Z neho chumáč tŕňov trčí!
Azda to už vieš:
tam v húštine ide jež.
Fučká, čuchá, robí – hryz!
jeho večera je hmyz.
Chová sa bez veľa slov:
je postrach pre slimákov.
Dážďovkami nepohrdne:
rád má ich šťavičku v hrdle.
Je tak trochu poloslepý,
ovocie sa mu na jazyk lepí.
Šesťtisíc má bodliačov,
nebojí sa mačiek, psov…
Je to ježko – kamarát,
fandím mu a mám ho rád.
Preto tri dni tiež
aj ja budem jež.
Fu! Fu!
Ilustroval: Vladimír Valihora