Ján Valenta
Hovorí Ďurko otcovi, mame:
„Poviem vám to, nech viete,
ja sa chcem stať kozmonautom,
budem letieť na rakete.“
Huncútsky sa usmial otec:
„Pozri nášho kozmonauta,
do vesmíru letel by hneď,
ale nevie vliezť do auta.“
„Ak aj neviem, naučím sa,
veď nie som z pralesa.
Ale skús ty voziť čudo,
ktoré nemá kolesá!“
„Povedz nám, ty letec smelý,
kedy obletíš planétu?
Peňazí, aj času treba,
kým zhotovíš raketu.“
„Bez peňazí spravím všetko
a hneď sedím v rakete,
veď dnes všetko, čo mi treba,
nájdem na internete.“
Mamka vzdychla: „Ach, môj synček,
ty tam budeš celkom sám…“
„Nebojže sa,“ pošepol jej,
„veď sa na to iba hrám.“
A otec sa vážne pýta:
„Tak nám povedz, pilot známy,
kedyže ťa máme čakať,
s večerou, či s raňajkami? “
„Letecký plán mám takýto:
raňajky si prichystám,
potom letííím, zhltnem obed,
znovu letííím a nakoniec večeriam.
Nie je ťažké byť kozmonaut,
naučím vás to, ak chcete,
treba poznať len internet
a gombičky na tablete.“
Ilustrovala: Andrea Gíregová, prváčka, zo Starej Pazovy