Martina Dobríková
Sníva biela krajina,
že sneží aj z komína,
snehuliakov celé more
vylialo sa z neba dole.
Nad ránom ich dlhý rad
pred domčekmi bude stáť.
Zmizli, hrnce, celá sada,
aj tak na nich len prech sadal.
Zrazu chýba aj pár metiel.
Ako teraz smetie zmetiem?
Pozriem vonku spoza dverí,
pretriem oči, nechcem veriť –
snehuliaci si obliekli
hrnce, šály, dlhé metly.
Každý z nich má čierne zuby,
uhlíkmi sa na mňa zubí.
***
Čože je to za parádu?
Závoj z vločiek, šaty z ľadu.
Metelica tancuje,
víchor k tomu bubnuje.
A len krútia, krútia sa,
iskry skáču hopsasa.
Odskakujú sem i tam,
ráno si ich v inovati
pochytám.
Ilustrovala: Zuzana Krutá