Jozef Pavlovič
RAK
Rak je hoden našej úcty,
neživí sa klebetami.
Všetky svoje račie účty
vyrovná si klepetami.
ŽABÍ ŽIAĽ
Kŕka žabka na ceste,
až ju v krku bolí:
„Kdeže, mláčky, kdeže ste?
Včera ste tu boli!“
MIŠMAŠ
Opýtal sa kocúr mačky,
keď šla z poľa z poľovačky:
„Myš máš?“
Vraví mačka: „Mám, mám, mnoho,
až mám dolu v brušku z toho
mišmaš.“
ROBOTA NA ZAPLAKANIE
Postavili majstri komín,
je ich veľkou pýchou.
Obzerajú svoje dielo.
Tu jeden z nich kýchol.
A to bolo na príčine,
že sa komín nahol.
Zaplakali páni majstri,
keď pozreli nahor.
ČO SI NEBO NOČNÉ
BEZ MESIACA POČNE
Vraví nôcka: „Milý mráčik,
nesiahaj mi na mesiačik,
nechajže ho, nech si pláva,
bez neho som veľmi tmavá.“
Ten mrak
je však
ako drak,
zhltol mesiac,
veru tak.
Najsamprv sa nôcka zdesí,
ale potom pomôže si:
má ešte hviezd celé čriedy,
už tmu hustú nimi riedi.
DROBČEK
Ja som drobček,
chcem ísť niekam
a keď spadnem,
nenariekam.
Nedovolím
plakať očkám.
Vstaňte, nôžky,
ja vás počkám.
VČELIA KRÁĽOVNÁ
Som bohatá, prebohatá
kráľovná,
ktože sa mi v tom bohatstve
vyrovná?
Mám ja vosku,
mám ja medu,
nepozná nik u mňa biedu.
Len jedno ma umára:
som kráľovná
bez kráľa.
Ilustrovala: Marija Kovačevićová