Zoroslav Jesenský
Môj otec veľmi
miloval žaby.
Bol na ne
jednoducho slabý.
Ako ktorú videl
do ruky ju bral.
Bol pritom usmiaty,
akoby sa hral.
Obracal ju, pozeral,
poškrabkal po brušku,
rád by jej na pochúťku
ponúkol aj mušku.
Dokonca sa naučil
ako žaba rapotať,
popri ňom aj sám
prestal som sa báť.
Rozoznal som skokana,
rosničku i ropuchu,
videl som ich neraz
v barine, pri lopúchu.
Dnes som veľký.
Skúmam žaby,
jašterice, mušle, kraby.
Zvedavý som ako nik –
ja som vedec, prieskumník.
Ilustroval: Vladimír Valihora