Daniela po dlhšom čase navštívila svoju starú mamu. Počula, že je chorľavá a rozhodla sa preto odcestovať na dedinu a prázdniny stráviť pri nej. Rodičia jej kúpili mobilný telefón, nie iba preto aby ju udobrili, že musí sama cestovať, ale aj preto, aby mohli byť stále v kontakte.
Daniela sa, pravdaže, tešila na svoj nový mobil a nevedela sa od neho oddeliť. Písala si esemesky s kamarátkami, chatovala na internete, sledovala diania a fotky na Facebooku, takže si vôbec ani len nevšimla, ako dlho cestovala. Kamarátov a rodičov mala cez mobil vždy pri sebe a ani len nepocítila, že by jej niekto chýbal.
Po príchode k starej mame, ktorá jej zo dňa na deň vypekávala tie najlepšie koláče, rozprávala zaujímavé príhody z detstva, učila ju kŕmiť domáce zvieratká a vyšívať, Daniela pochopila, že jej vlastne celý tento čas chýbala práve stará mama. Čoskoro zabudla na svoj mobil a venovala sa výlučne iba svojej starkej.
– Bim-bom! Niekto ti píše! – začul sa čudný hlas, ktorý vzbudil pozornosť pevnej linky.
– Kto je to? – pýta sa začudovaný telefón. Takéto zvuky ešte nikdy nepočul.
– Neboj sa, pevná linka teta Inka. To som ja, mobil, – zablikalo z mobilého telefónu, aby upútal pozornosť na seba.
– Robil? Čo si robil, chlapče? – pýta sa prihluchá pevná linka teta Inka.
– Nie, nieeee, Mobil, teta. Alebo keď chcete presnejšie: smartphon. – vysvetľoval mobil.
– Smradfón?! Jáááááj, bože dieťa, aké ti to meno dali? – zasa nepočuje dobre teta Inka. Mobil nahnevaný, že tento starý telefón nepočuje a nepozná čo je to smartphon, vysvetľuje čo sú to za zvuky, ktoré sa predchvíľou počuli:
– Daniele prišla SMS, tak som jej iba oznámil, aby si správu prečítala, – povedal mobil.
– Niekto jej volá? – pýta sa teta Inka.
– Ale nieeeeeee. Veď vám hovorím, že jej niekto píše SMS. Počkajte, môžem vám aj presne povedať, kto to je a čas kedy správu poslal.
– Poslať správu na telefón? – nechápala teta Inka.
– Áno poslať správu, chatovať na Facebooku, pozerať fotky na Twitteri, surfovať na internete… všetko sa to dá, – vysvetľoval nervózny mobil. – Lenže vy ste pravdepodobne telefón z minulého storočia, tak tieto veci nepoznáte.
– Nie, nepoznám… – odpovedala pevná linka, – a už vôbec netuším čo je to Facebook, Twitter či internet. Je to niečo dôležité v živote ľudí? – pýta sa. A na to mobil povýšenecky odpovedá: – Áno, ty, prastarý telefón. To je niečo bez čoho ľudia nemôžu žiť! Čo im zľahčuje komunikáciu a prácu. A otvára im dvere do sveta… Preto nás, smartphony, už takmer všetci majú a nevedia si bez nás predstaviť svet, – chválil sa.
– A moja starká si žije celkom dobre bez nejakého smartphonu, – povedala pevná linka. – Každé ráno si za pomoci mňa zavolá susedu na kávičku, poobede ju zasa kamarátka pozve na koláče, objedná si aj lieky keď treba, alebo sa vyrozpráva s deťmi a vnúčatami, ktoré bývajú v meste. A je z toho celkom šťastná… nepovedala by som, že jej dáky iný telefón chýba, – uvažovala Inka.
– Hahahaha, – smial sa mobil. – Aká ste naivná. Normálne, že je jej dobre, keď nevie o lepšom, – výsmešne povedal.
Takto sa u Danielinej starej mamy začal prvý rozhovor moderného a starého telefónu. Pevná linka teta Inka sa nechcela hádať a preto nasledujúce dve hodiny nerozprávala. Iba počúvala, ako sa mobil vychvaľuje so svojimi multimediálnymi funkciami, najnovšiou kamerou a obsahom svojej pamäťovej karty. Kde všade cestoval a čo videl. Niekoľkokrát zopakoval, ako pevné linky už takmer nikto nepoužíva, až teta Inka sama začala tomu veriť a bola z toho trošku aj smutná. Cítila, že už nie je potrebná na tomto svete, aj keď vlastne ten svet nikdy ani nevidela, lebo nie je mobilná a nemôže cestovať…
Myšlienky prerušila Daniela, ktorá udychčaná doletela k telefónom. – Stará mama spadla. Musím chytro zavolať lekárovi, – utrápene povedala a už sa aj chytala mobilného telefónu. Na internete si vyhľadala číslo ambulancie, vytočila číslo a začala volať. Len čo z druhej strany sestra zdvihla telefón, linka sa prerušila. Daniela pochopila, že sa baterka vybila a mobil sa jej vypol.
– Nieeeeeeee, nie, nie teraz! – vykríkla Daniela nahnevaná, že nemôže zavolať lekárovi, keď je jej tak potrebný. Starká spadla. Bolo potrebné súrne reagovať a jej mobil sa teraz vybil!
Poobzerala sa okolo seba, zočila pevnú linku a rýchlo vytočila posledné vyhľadávané číslo.
– Haló?! – ozvala sa z druhej strany suseda. – Suseda, suseda, rýchlo príďte k nám, stará mama spadla! A pošlite vášho syna po lekára, idem volať do ambulancie, – vyletelo z Daniely a vtom spustila slúchadlo, opäť ho zdvihla a už aj telefonovala lekárovi.
Keď sa mobil zobudil, čiže keď ho Daniela dala na nabíjačku, už bolo všetko v poriadku. Stará mama ležala v posteli s obviazanou hlavou a nohou v sadre. Okolo nej sedeli suseda, Daniela a jej rodičia. Snažili sa ju rozveseliť.
– Čo, čo, čo sa stalo? – opytoval sa zmýlený mobil. – Asi som na chvíľku zaspal.
– No, prespal si takmer celé dva dni. Pravdepodobne sa ti snívalo o krajších veciach, než sa tu u nás udiali, – povedala pevná linka teta Inka.
– Asi sa mi vybila baterka z toľkého rozprávania, – uvažoval mobil. A niečo som zmeškal? Bol som tu potrebný?
– Netráp sa, Daniela sa vynašla aj bez teba. Zmeškal si cestu do nemocnice, lekárov, Danieline slzy a rodičovskú útechu, – povedala Inka a ešte dodala: – Vieš, život sú aj tieto menej pekné, menej moderné, no ľudské okamihy. A treba si aj pre ne nechať dobité baterky.
Oba telefóny vtom pozreli na rodinu, kde sa stará mama práve zasmiala a Daniela ju silno objala. Mobil tú momentku zachytil na fotke, ale nikde ju nezverejňoval. Nechal si ju iba pre seba.
Napísala: Katarína Mosnáková- Bagľašová