La Fontaine
Na veľkom dvore sa myši mali dobre. Kde-tu našli rozsypané zrnká, omrvinky a iné pochúťky. Avšak popri radosti mali i starosti, lebo na dvore býval aj ryšavý kocúr. Bol veľký a nebezpečne prefíkaný. Na slnku sa tváril, že spí, ale prižmúrenými očami pozoroval okolie. Skok! A úbohú myšku držal v pazúroch.
Najstarší myšiak zvolal na povale poradu. Postavil sa na prevrátený kvetináč a povedal: „Je načase, aby sme skoncovali so strachom! Má niekto návrh, ako sa môžeme pred kocúrom ochrániť?“
Nastalo ticho. Po chvíli sa jedna myška ozvala: „Najhoršie je, že sa k nám kocúr približuje veľmi potichu a nepočujeme ho. Keď ho zbadáme, je už tak blízko, že nestihneme utiecť. Preto by sme mu mali na krk zavesiť šnúrku so zvončekom.“
„Hurá, to je skvelý nápad,“ kričali myši. Návrh bol schválený jednohlasne. Keď sa najstarší myšiak opýtal, ktorá smelá myška pôjde zavesiť zvonček na kocúrov krk, všetky hlávky sa zrazu sklonili a začali sa vytrácať. Nakoniec na povale neostala ani jedna jediná. Nikto nemal odvahu priblížiť sa k nepriateľovi.
A tak im neostávalo nič iné, len žiť ďalej v strachu.
Ilustrácia: Miroslav Čáni