Zoroslav Jesenský
Na lúke pri lese žila si voľne skupina koní. Mladé, staršie, čierne, hrdzavé, biele, strakaté, dievčatá a chlapci… Kým sa staršie pokojne pásli, mláďatá ako mláďatá – vystrájali, preháňali sa po lúke, vyskakovali a vykrikovali:
– Íhaha-hááá! Iha-ha-ha-hááá!
Len jeden hnedý koník sedel furt pod stromom, na nose okulire a v rukách – kniha.
Raz jedna, potom druhá, a stále ďalšia a ďalšia. Čítal a čítal. Občas sa síce pohral s kamarátmi, prevetral sa, zaklusal si, ale potom, kým sa iní nečinne vyvaľovali v tráve, on zasa bežal pod strom, do svojej čítárne.
Raz sa mladé koníky dohodli, že usporiadajú preteky lesom. Určili si štart, dráhu a cieľ, tu na lúke.
– Priprav sa, pozóór – teraz! – zavelil jeden starší tátoš a mládež sa rozbehla. Zmizli v lese. Počuť bolo iba dupot kopýt a praskanie vetvičiek.
Po určitom čase sa z lesa prvý vynoril – náš milovník kníh! Áno, do cieľa pricválal prvý!
– Kníí-ha-ha-ha-hááá! – zaerdžal víťazne. Ostatné koníky, ktoré nerád čítali, dobehli jeden po druhom až o pár minút. Poblúdili v lese a to im ubralo dosť času. Víťazovi práve čítanie kníh pomohlo správne sa zorientovať a najsť najkratšiu cestu do cieľa.
– Kní-ha-ha-ha-hááá! – postavil sa na zadné nohy a zaerdžal ešte raz veselo. Ostatné koníky spozorneli. Natrčili uši. Nad hlavami sa im začali rozosviecovať žiarovky.
– AK CHCETE BYŤ RÝCHLI A ÍSŤ NA DOSTIHY, OKREM TRÁVY MUSÍTE PÁSŤ AJ KNIHY – vysypal im verš náš koník – čitateľ, len tak z rukáva.
– Fíí-ha-ha! Kní-ha-ha-hááá! – šírilo sa čitateľské erdžanie po lúčke, najprv tiché a nesmelé, potom čoraz hlasnejšie a zborovejšie.
Zo súbehu Zorničky 2016
Ilustrovala: Julijana Pavlovićová