Oldřich Sirovátka
Raz udreli také mrazy, že rieky zamŕzali až na dno a vtáci padali zamrznutí zo stromov na zem.
V tom čase išiel jeden pán gróf na saniach do mesta a cestou stretol satrého vyslúžilého vojaka. Pán rozkázal kočišovi zastaviť a pýtal sa vyslúžilca:
– Ako to, že ty máš na sebe šaty samá diera, samá záplata a pekne si vykračuješ, a ja mám vlčie kožuchy a baranicu, a ešte sa trasiem od zimy?
Starý vyslúžilec odvetil:
– Milosťpán, to je vari preto, že do mojich šiat zima jednou dierou vletí a druhou vyletí von. Ale keď vám raz vlezie pod kožuch, nemá kde vyjsť a zostane vám na tele.
Pán sa zamyslel, tá reč sa mu zdala rozumná.
– Daj mi tie tvoje šaty a vezmi si tuto môj kožuch a baranicu! – kázal vyslúžilcovi. Ten sa zdráhal, ale pán netrpezlivo zvolal:
– Rob, čo ti pán káže!
Tak si vyslúžilec obliekol vlčí kožuch a nasadil baranicu a gróf sa navliekol do starých roztrhaých šiat a rozišli sa. Ale keď pán prešiel kus cesty, premrzol až na kosť a drkotal zubami, že ledva prevravel:
– Obráť sane a rýchlo za tým starým, nech mi vráti môj kožuch!
Kočiš obrátil a hnal sa za vyslúžilcom. Ale to akoby chceli vietor chytiť v poli.
Ilustrovala: Marija Kovačevićová