lovec na asteroidy

Vytlačiť

Studená návšteva

Zverejnené v Rozprávky

Mária Ďuríčková

Ilustroval: Miroslav ČániMinulú stredu prišla do triedy Zima. Ln tak mne nič, tebe nič, možno zo zvedavosti, možno zablúdila, kto ju tam vie. Stala si pred lavice a spytuje sa:

- Deti, poznáte ma? – Ty si Zima, - vravia deti a dúchajú si na prsty.

- Ste bystré deti, také ja rada, - vraví Zima. – A keď je tak, nuž sa spolu zabavíme, či chcete?

- Chceme, chceme! – kričia deti a drkocú zubami.

Dýchla Zima na luster, a tu z neho začal rásť cencúľ, dlhý, dlhočizný, až po samú zem. Odlomila Zima z cencúľa, dala Paľkovi a Katke. Odlomila druhý raz, dala Žofke a Betke. Odlomila a dala, odlomila a dala, všetci dostali po kúsku. Cencúľ bol studený, až na zuby oziabalo, ale sladký ako s medom.

Vytlačiť

Hviezdonos

Zverejnené v Básne

Ilustrovala: Julijana PavlovićováĽubica Kepštová

Kto to výska nad strechami?
Vari ide o únos?
To pehavú lietavicu
chce dobehnúť Hviezdonos.

Keď ju chytí, bude snežiť,
uštipne ju na líce.
A v tej chvíli začnú spievať
všetky deti z ulice.


Stratený Mikuláš

Dvor je pod snehovou kašou.
Mračím sa na celý svet.
Mesto plné Mikulášov –
toho môjho nevidieť.

Že by si vzal dovolenku
práve teraz, v sezóne?
Dobrotu som stále sekal,
to s ním vôbec nepohne?

Vybral som sa skúmať terén,
prehľadal som pivnicu.
Na poschodí ktosi vzdychá,
hneď som dostal zimnicu.

Môj Mikuláš – to je v ťahu –
zasekol sa vo výťahu.


Ilustrovala: Julijana Pavlovićová

 

Vytlačiť

Narcis

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Čaroslovník - Narcis

Mišo má nový účes. To svet ešte nevidel. Tak perfektne upravený, že sám sebe tlieskal od radosti. Samozrejme, k novému účesu sa hodia i nové šaty. Okamžite uchmatol otcove sviatočné. Trochu ich vylepšil nožnicami a už boli natoľko ohromujúce, že by i módnym návrhárom vyrazili dych.

Potom Mišo presvedčil dedka, aby mu požičal foťák. Chce sa vraj zaoberať umením. Samozrejme, fotil iba seba: Mišo stojí pred zrkadlom, Mišo sedí v kresle, Mišo kradne jablká...

Fotografie ukazoval všetkým:

– Pozri, aká nádhera, aká obrazotvornosť.

– Aha! Ty mi kradneš jablká! – zreval sused Paľo, keď uvidel fotku z jeho záhrady a ihneď začal Miša naháňať.

– Primitív! Nerozumie umeniu! – vyvreskoval Mišo, kým prekonával svetový rekord v behu.

Vytlačiť

Andrej superhrdina

Zverejnené v Rozprávky

Miroslav Gašpar

 Ilustroval: Miroslav ČániMalý Andrej mal radosť z každej maličkosti. Možno pravé preto, že bol taký maličký, aká je aj samá maličkosť. Mal iba sedem rokov a práve v tú jeseň sa stal prvákom. Bol spomedzi všetkých spolužiakov najnižší, ale preto úprimným a dobrým kamarátom. Keď Zdenko celkom náhodou prepichol loptu, pomohol mu ju zalepiť. Keď sa Mirkovi pokazilo obľúbené autíčko, pokúsil sa ho s ním opraviť. Síce to  im nevyšlo, ale aspoň sa pousilovali. Taký bol Andrej.

A bol aj celkom dobrým žiakom. Zo slovenčiny sa naučil už takmer všetky písmená a z matematiky už vedel sčitovať a odčitovať do desať.

Rodičia, sestrička a starí rodičia ho mali veľmi radi. Aj on miloval svoju rodinu, ale nesmierne rád mal aj počítač a hranie videohier. Jedného dňa si Andrej poprial niečo nezvyčajné a nekaždodenné: chcel sa stať hrdinom z obľúbenej videohry.

Vytlačiť

Vtákopysk

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír ValihoraČakaj teraz veľký zisk:
zbadáš čo je vtákopysk.

Pýtate sa kde on žije?
V riečnych častiach Austrálie.

Je to veľmi zvláštna vec.
On je najviac cicavec.
Je však trochu plaz i vták,
tiež aj ryba, veru tak.

Mama znesie vtáčie vajce,
mláďa potom mlieko chľasce.
Je to tichý, plachý dobrák –
na hlave cicavca vyrástol mu zobák!

Konečne to teraz viete:
vtákopysk je prapodivný.
Najpodivnejšie zviera
na celučkom svete.


Ilustroval: Vladimír Valihora

 

Vytlačiť

Mard a Namard

Zverejnené v Rozprávky

Rozprávky zo sveta - Afganská rozprávka
Prerozprávala: Katarína Mosnáková-Bagľašová

Ilustroval: Vladimír ValihoraIšiel raz jeden človek cestou-necestou. Okolo ani živej duše. Iba z diaľky bolo počuť krásny blížiaci sa spev. Bol to jazdec na koni menom Mard.

„Kto si?“ pýta sa ho pocestný.
„Som Mard,“ povedal jazdec.
„Ak si ty Mard, ja som Namard.“

V ich reči totiž Mard znamenalo pravda a Namard lož. Mard sa na tejto odpovedi zasmial a ponúkol Namardovi svojho koňa, lebo videl, že pocestný je už unavený a pred nimi bola ešte dlhá cesta. Namard vysadol na koňa, zlomyseľne sa usmial a hió do dediny. Zrazu nebolo o ňom ani chýru ani slychu. Nechal Marda samého uprostred pustej cesty, v tme a hustej hmle.

Nešťastný a vystrašený Mard hľadal vhodné miesto, kde by sa ukryl a trošku zohrial. Vošiel do jednej jaskyne a tu sa schúlil do klbka. Jeho slabý spánok prerušil strašný rev, ktorý sa blížil k jaskyni.

Vytlačiť

SRIEMSKOU STRANOU

Zverejnené v Básne

Jasna Melvinger
Preložil: Miroslav Demák

Sriemskou stranouPrvé lúče slnka chytia
Lastovičky z Čerevića.

Šíri sa Dunaj do priestoru
Nosí pozdrav z  Banoštoru

Beočin je celý
Ako piesok biely

Povyše od Suska
Lieta divá húska

Najlepšieho býva moku
Z vinohradov pri Iloku

Vzácny kalich mnísi kladú
Do pokladu  Šarengradu

Každá strecha z Mohova
V mäkkom machu sa schová

Pastierovi z Opatovca
Stratila sa mladá ovca

Neďaleko Sotina
Kormoránov stotina