Mária Vršková

Cestovateľ plný snov
pozná mnoho jazykov
a koľko rečí žije v ňom,
toľkokrát je človekom.

Základom je angličtina,
pozná ju snáď celý svet.
English world je hra, nie drina,
love je láska, flower kvet.

Kto s nemčinou trávi čas,
vie už rátať eins, zwei, drei.
Treba vedieť der, die, das,
lekcie sú ľahké vraj.

Do Madridu chceš ísť dnes?
Nádherný je Español.
Nauč sa soy, eres, es,
vie to každý, kto tam bol.

Kto má talent, chápe hravo
aj príbuzný jazyk český.
Ich vlevo je naše vľavo,
sedni si a studuj hezky.
Ak máš možnosť, nečakaj,
učíš sa to navždy.
Vieš, čo značí Come stai?
V Ríme to vie každý.

Libuša Friedová

So školským zvoncom sa 30. júna stane zvláštna vec. Oblečie si prázdninové tričko, narastú mu krídla a odštartuje na prázdniny k rodine. Najprv za bratancom zvoncom, ktorý slúži u ovce Belice.
- Čierny baran je najväčší bitkár, - vycengá mu bratanec novinu.
Neskôr školský zvonec zaletí do hračkárstva.
- Ahoj, - zacilingá sestrička hrkálka. – Včera prišli nové hračky.
Školský zvonec to veľmi zaujíma, lebo do školy sa hračky nosiť nesmú. Z hračkárstva odcestuje školský zvonec na dunajskú loď. Na korme tam pracuje jeho dedko zvon-liatovec. Je to múdry zvon, ktorý vie všeličo. Aj to, že voda v mori je rovnako mokrá ako v Dunaji. Napokon pristane školský zvonec v lese pod dubom, kde každoročne rozkvitne jeho prapraprastrýko lilavý zvonec, ináč lesný básnik. Od rána do večera cinká iba vo veršoch a jeho najlepšia báseň znie:
- Lilavé je lilavé, to aj víla Lila vie.
Školský zvonec všade počúva a drží jazyk za zubami. Nikde nezacengá ani najtichšie cink. Vie, že musí dva mesiace čušať. Keby zacengal i to najmenšie „c“, bolo by po prázdninách!

Ilustroval: Miroslav Čáni

Zoroslav Jesenský

Nerád chodím k moru.
Nemilujem lesy, horu.
Cestoval som raz do Viedne –
dopadlo to veľmi biedne.

Nemám chuť na truristiku,
všade plno vresku, kriku.
Fuj, neznášam tlačenicu,
nerád papám fast food, pizzu...

Hurhaj mi je proti vôli,
cesta vlakom tiež ma bolí.
Keď uvidím autobus
cítim iba strach a hnus.

Som ja divný exemplár?
Zaslúžim si faciek pár?
Ja však za to nemôžem,
jednoducho – patrím sem.

Dom je pre mňa sladký med –
áno, ja som domased.
Musím priznať, dámy, páni,
leto strávim tu – vo vani.

Ilustroval: Vladimír Valihora

Martina Bartošová

Len čo som otvorila vchodové dvere a tresla o zem školskú tašku, ozval sa z kuchyne mobil. Pribehla som k nemu. Ockov! Je možné, že ho nemá pri sebe?! Ozaj, čudné...
„Haló?“ ozvem sa trochu neisto.
„Čau, zlatko,“ počujem z druhej strany nadšený a pritom veľmi známy hlas. „Chcem ti oznámiť krásnu správu. No... akurát mi do kancelárie vchádza klientka. Musím... Prepáč... Zostaň na linke.“
Zo slúchadla sa ozývali všelijaké nezrozumiteľné zvuky. Práve, keď som chcela spojenie prerušiť, hlas sa ozval zase:
„Lukáš, si tu?“
„Mami, si to ty?“ vybuchlo zo mňa.
„Marcelka?! A... ocko? Kde je?“
„Neviem. Nechal mobil na stole...“
„Čudné... No čo už, dobre... Počúvaj, nemám veľa času.... Keď ho nájdeš, povedz mu, že dovolenku som predsa objednala cez tú cestovnú agentúru Karibik. Pôjdeme do Grécka 15. júla... Nezabudneš mu to povedať?“

Ján Žolnaj

Mišo a Paľo sú kapitánmi vesmírnych lodí! To je samozrejmosť. Veď čo iné budú robiť v škole, ak nie plaviť sa vesmírom? Hádam sa len nebudú učiť? Hanba!

Ako to už býva v napínavých filmoch, Mišo je veliteľom ruskej a Paľo americkej posádky. Hádajú sa, kto je lepší: kozmonaut či astronaut.

Mišo je kozmonaut, lebo toto pomenovanie sa zväčša používa v Rusku a znamená ,,plavec vo vesmíre“. Paľo je astronaut – v Spojených štátoch amerických tak volajú človeka, ktorý je ,,plavec medzi hviezdami“.

– Kozmonaut! – kričí Mišo.

– Astronaut! – huláka Paľo.

Dušan Dušek

Bol som na prechádzke v lese. A zmokol som do poslednej nitky. Domov som to mal ďaleko. Oveľa bližšie som to mal ku kamarátovi Lacovi. Zazvonil som. Otvorila mi Lacova žena – a hneď za ňou pribehol ich syn Mišo.

- Fíha! – zakričal. – Ale si zmokol!

Nato Mišo so závisťou povedal:
- To by som aj ja chcel!

Dali mi teplý čaj a môj kamarát mi požičal suchú košeľu. Kým sme čaj vypili, prestalo pršať a vykuklo slnko. Z balkóna do izby vbehol Mišo.

- Nad lesom je krásny most! – zakričal. Rýchlo všetci za mnou! To ste ešte nevideli!

Laco mu na balkóne povedal:
- Je to most-dúha.
- Dúha? – radoval sa Mišo.