JEŽ

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír ValihoraVečer sedím v záhrade
v povznesenej nálade.

Pozorujem mušky, vtáčky,
aj dve naše lesklé vážky.

Keď už Slnko zapadne,
prídu javy záhadné.

Vyleteli netopiere,   
sova tiahne v tomto smere.

No a potom: niečo fučí!
Z neho chumáč tŕňov trčí!

Azda to už vieš:
tam v húštine ide jež.

Fučká, čuchá, robí – hryz!
jeho večera je hmyz.
Chová sa bez veľa slov:
je postrach pre slimákov.

Dážďovkami nepohrdne:
rád má ich šťavičku v hrdle.

Je tak trochu poloslepý,
ovocie sa mu na jazyk lepí.

Šesťtisíc má bodliačov,
nebojí sa mačiek, psov…

Je to ježko – kamarát,
fandím mu a mám ho rád.

Preto tri dni tiež
aj ja budem jež.
Fu! Fu!

Ilustroval: Vladimír Valihora