Kino

Eleonóra Gašparová

Ilustrácia: Miroslav ČániVšetci piataci sme sa chystali do kina, lebo hrali film o prírode. Ja som sa postavil na samý koniec zástupu, pretože bol sneh a chcel som sa kĺzať. Aj gule som mohol robiť a hádzať do dievčeniec. Pani učiteľka išla vpredu s Mariánom Pifkom, on sa radšej rozpráva s dospelými ako so spolužiakmi.

Keď sme išli okolo nášho domu, robil som sa, že to nie je náš dom a otočil som hlavu na druhú stranu. Keby ma mama zbadala, že idem na konci sám, veľmi by sa hnevala. Ona chce, aby som bol vždy vpredu. Aj v rade, aj v škole.

Odrazu sa mi ktosi zavesil na ruku, až sa mi hlava sama otočila: “Ideš domov!” zreval som, lebo to bol náš Martin.“Idem s tebou,” povedal a vykročil vedľa mňa.

“Neopováž sa! My máme teraz vyučovanie.”

“Idete do kina,” odsekol Martin. “Aj ja idem do kina, lebo je to zadarmo.”

“Ale ty nie si piatak,” zahriakol som ho a pritlačil som mu baranicu lepšie na uši.

“O rok idem do prvej triedy. Mama ma už zapísala, nevieš?” čudoval sa.

“Mama ťa bude hľadať!”

“Nebude. Išla s Elenou k lekárke.”

Už som nepovedal nič, len som sa díval na pani učiteľku, či Martina zbadá. Pred vchodom do kina bol taký stisk, že sa mi Martin stratil. Všetky triedy sme sa pomiešali a každý sa vnútri vrhal na nejakú prázdnu stoličku. Svetlá sa hneď zhasli a išli reklamy. Teraz už Martina neuvidím, lebo je tma! O chvíľu bežal film. Niečo kreslené a volalo sa to Zlatovláska. Už len to mi chýbalo, nejaká rozprávka o princeznách! A pani učiteľka povedala, že bude film o sibírskej tajge. Oni si jednoducho pustia kreslenú Zlatovlásku a nič sa nestane. Zažmúrim oči a klamať sa nedám. Nech sa na to díva Magda Milučká. Ona s rozprávkami aj spáva a nevie nič o živote v sibírskej tajge. Keby na ňu vyceril zuby sibírsky tiger, všetky rozprávky by jej boli nanič. Otvoril som oči a všetci hľadeli na tú rozprávku ako zhypnotizovaní.

“Roman, neboj sa, to je medveď.” Strhol som sa a naozaj, uvidel som pred sebou obrovskú medvediu tlamu. Teda sme už v tajge – a brat Martin to videl skôr ako ja!

(úryvok z knihy Ťažko je Mustangovi, redakčne krátené)

Ilustrácia: Miroslav Čáni