Novoročný vlak

Ján Valenta

Ján Valenta - Novoročný vlakIde vláčik, fučí, dymí,
s vagónikmi dvanástimi.

Január je prvý v rade,
sype nám sneh po záhrade.

Február je za ním razom
so studeným ranným mrazom.           

Marec tretí v poradí,
teplý lúč nás pohladí.

Apríl nevie, čo sa sluší,            
raz je pekne a raz prší.

Najkrajší je vari máj,
sladko vonia celý kraj.

Jún rozkvitol už do krásy,
letné farby oblieka si.

V júli hoc na chvíľu krátku    
hľadáme si miesto v chládku.

August v zlatej žiare horí,  
skrývame si chrbty v mori.
 
V septembri už slnko vraví:
„Zmenším trochu z tej páľavy.“

Október má vietor v duši,            
lístie, trávu, všetko suší.

November tak z dobroty
dá nám menej roboty.

A december pripomína,
že sa zima zas začína.

Vagóniky tohto druhu
idú každý rok do kruhu.

Fučí, dymí tento vlak.
Však je krásny? Veru tak.

 

Biely tanec

Ján Valenta - Biely tanecPadajú vločky malé
na široké pusté stráne,
padajú, tancujú stále,     
už ich mám plné dlane.

Padajú tichučko biele
ako páperie z neba,
letia chumáče smelé         
a vedia, kde padnúť treba.

Padajú na trávu,
na suché koruny stromov,
zakryjú cestu tmavú
a strechy naších domov.

Padajte, vločky malé,
nech vás je hŕbka taká,
padajte, deň aj noc stále,
z vás urobím si snehuliaka.