Psíček bubeníček

Ján Valenta

Ilustrácia: Vladimír ValihoraMám ja psíčka bubeníčka,
bubnuje mi každý deň
po okienku labičkami
a kazí mi krásny sen.

Ráno vstávam, oknom kukám,
tu je zasa on,
kým do čaju ja si fúkam,
klope po skle ňufákom.

Stojí na dvoch, havká stále,
počuje ho celý dom,
kým tak skacká neustále,
líže okno jazykom.

Počuj, psíček bubeníček,
iba jednu prosbu mám,
dovoľ, nech si ten môj sníček
hoci len raz dosnívam.

Kozmonautom chcel by som byť,
to je mojím veľkým snom,
ak ma takto budeš budiť,
neobletím ani strom.

Zlostný psíček havká stále
ako song na starej páske.
Otec vraví: „Dosť je ale!“
Už je psíček na retiazke.

Teraz smutný hľadí z búdy,                           
havkania je na dnes dosť,
celý deň tam podriemkáva
a od nudy
v tichosti si hryzká kosť.

Ilustrácia: Vladimír Valihora