Rozprávka o zvonci

Libuša Friedová

Ilustroval: Miroslav ČániSo školským zvoncom sa 30. júna stane zvláštna vec. Oblečie si prázdninové tričko, narastú mu krídla a odštartuje na prázdniny k rodine. Najprv za bratancom zvoncom, ktorý slúži u ovce Belice.
– Čierny baran je najväčší bitkár, – vycengá mu bratanec novinu.
Neskôr školský zvonec zaletí do hračkárstva.
– Ahoj, – zacilingá sestrička hrkálka. – Včera prišli nové hračky.
Školský zvonec to veľmi zaujíma, lebo do školy sa hračky nosiť nesmú. Z hračkárstva odcestuje školský zvonec na dunajskú loď. Na korme tam pracuje jeho dedko zvon-liatovec. Je to múdry zvon, ktorý vie všeličo. Aj to, že voda v mori je rovnako mokrá ako v Dunaji. Napokon pristane školský zvonec v lese pod dubom, kde každoročne rozkvitne jeho prapraprastrýko lilavý zvonec, ináč lesný básnik. Od rána do večera cinká iba vo veršoch a jeho najlepšia báseň znie:
– Lilavé je lilavé, to aj víla Lila vie.
Školský zvonec všade počúva a drží jazyk za zubami. Nikde nezacengá ani najtichšie cink. Vie, že musí dva mesiace čušať. Keby zacengal i to najmenšie „c“, bolo by po prázdninách!

Ilustroval: Miroslav Čáni