Starý otec a vnúča

Ilustrácia: Miroslav ČániLev Nikolajevič Tolstoj

Starý otec veľmi ostarel. Nohy ho neposlúchali, na oči nevidel, na uši nepočul, zuby nemal. A keď jedol, tieklo mu z úst. Syn a nevesta ho prestali brávať k stolu a nechávali ho obedovať za pecou. Raz mu dali obed do misky. Chcel ju zdvihnúť, ale vypadla mu a rozbila sa. Nevesta začala starca hrešiť, že im v dome všetko kazí a misky rozbíja, a povedala, že teraz mu bude obed dávať do vahančeka. Starček si len vzdychol a nič nepovedal.

Sedí si raz muž so ženou doma a dívajú sa: ich synáčik sa baví na zemi s doštičkami – čosi skladá. Otec sa ho spýta: “Čo to robíš, Miša?” A Miša vraví: “Robím vahanček, otecko. Keď budete s mamičkou starí, aby som vás z toho vahančeka mohol kŕmiť.” Muž so ženou pozreli na seba a rozplakali sa. Zahanbili sa, že tak urazili starčeka, a odvtedy ho brávali k stolu a starali sa o neho.

Ilustrácia: Miroslav Čáni