Sveter

Miroslav Kaňa

Ilustrovala: Jana NovákováMama mi natiahla nový sveter. Mal také pestré farby, až krikľavé. Keď som šiel ulicou, ľudia sa za mnou otáčali. Tak bezočivo vykrikovali tie farby. Po príchode do školy to bolo ešte horšie. Nemyslím tým na doberanie spolužiakov a spolužiačok.

Až v triede som sa dozvedel, že dnes máme riešiť príklady, samozrejme z matiky, pri tabuli. A ja som bol s menovanou dámou Matematikou na nože. Bohužiaľ, tento vzťah bol obojstranný. I pani Matematika ma nemala v láske. Takže sme boli 1:1.

Mala to byť blesková previerka vedomostí. Rýchlovka, povedali by šachisti. Keď učiteľ vstúpil do učebne, ihneď si ma všimol v tom ohnivom svetri.

„Hromy, blesky, čo to tu máme? Vtáka ohniváka? Ktorý si ty druh? Plameniak?“ pobavene prehovoril.

„Ja som nechcel tento sveter,“ snažím sa ospravedlniť.

„Éj, môj flamingo, chcel-nechcel, poď k tabuli, nech nám trochu spestríš hodinu,“ povedal učiteľ.

V mojom blčiacom svetri som sa podobal na papagája aru. Vedľa tej nudnej, každodennej, zelenej tabule. Ara medzi zelenými listami. Najradšej by som sa stratil v tej zeleni. Ako naschvál, príklad, ktorý ma čakal na tabuli, mi nič nehovoril. A ani ja jemu. S takýmto druhom príkladov som sa stretol prvýkrát v živote. Na dôvažok, ešte som mal oblečený ten hlúpy, nový sveter.

Kvôli nemu som sa cítil dvojnásobne zle. Nevedel som vyriešiť úlohu a ešte plus ten sveter. Bolo mi, ako by som ho ukradol. Potil som sa na +30 stupňov, prehĺtal sliny ako gaštany a neustále žmolil kriedu v rukách.

Nejako som však prežil túto udalosť. A mal som véééľmi dobré ponaučenie do budúcna. Iba keď som bol extra dobre pripravený do školy, obliekol som si nový sveter alebo nové nohavice. Nové topánky sa ešte mohli prešmelináriť, lebo neboli tak viditeľné.

Ilustrovala: Jana Nováková