Túlavé nohy

Mária Vršková

Túlavé nohyKeď bol Samko ešte malý,
z izby ste ho nedostali:
pri stolíku často stál,
keď chcel, tak aj maľoval,
na gauči rád s tatom spal,
na koberci sa vždy hral
a bol samý smiech a reč.             
Z izby sa však nehol preč.

Teraz mama nevie sama,
kde má toho svojho Sama.
Či je niekde na dvore,
pri kompótoch v komore,
či sa ukryl v pitvore,
možno behá po hore.
Z izby stále uteká,
niet ho doma, človeka.

Viete, kde sa stala zmena?
Má kľučku už po ramená!