Vlk a píšťalka

(z knihy Najkrajšie bájky o zvieratkách)

Ilustrovala: Daniela VagašováOkolo stáda oviec sa potuloval hladný vlk. Toľko sliedil a ňuchal, až si uchytil malé jahňa a trielil s ním do lesa, aby ho zjedol na večeru. Jahniatko pozrelo na vlka smutnými očami a poprosilo:

„Viem, že ma zožerieš, ale prosím ťa, splň mi ešte posledné želanie predtým, ako to urobíš.“

„Aké máš želanie?“ spýtal sa vlk.

„Počulo som, že si jediný vlk v celom lese, čo vie hrať na píšťalku. Aj mne hrával môj pastier, a tak ťa prosím, zahraj mi naposledy.“

Vlk bol opatrný a pre istotu priviazal jahniatko o kmeň stromu, aby neušlo. Potom sa posadil a vytiahol píšťalku. „Och, ako krásne hráš,“ žaslo jahňa. „Veď ty hráš lepšie ako môj pastier. Nože, zahraj mi ešte jednu.“

Pochvala sa vlkovi zapáčila, a tak spustil ešte hlasnejšie. Fúkal do píšťalky, fúkal, ako len vedel, až ho začul pes, čo strážil stádo. Zobudil pastiera a spoločne podľa zvuku píšťalky vlka našli a jahňa zachránili.

Jahňa sa tak spokojne mohlo vrátiť k svojmu stádu.

(redakčne upravené)

Ilustrovala: Daniela Vagašová