digital4

caroslovnik small01

Pribehy na klikanie

Vytlačiť

Príbehy na klikanie

Zverejnené v Rozprávky

Viete, čo sú príbehy na klikanie?

Príbehy na klikanieTo sú hry v podobe poviedok, ktoré vás pri čítaní vyzývajú, aby ste klikali na určité vety.

Niekedy vám ponúknu i možnosť zvoliť si, ako sa bude dej ďalej odohrávať. Nádhera!

Predkladáme pred vás práve také, interaktívne príbehy na klikanie.

Ide o dobrodružstvá nezbedného šarvanca Miša.

Navštevuje základnú školu a zo všetkých predmetov má najradšej videohry.

Často sa hrá aj so svojím kamarátom Paľom, s ktorým vždy niečo vystrájajú.

Zjavujú sa tu i rôzne: obludy, duchovia, príšery, mimozemšťania, levy, tigre, draky, jablkové hrady a... vlastne, pokúste sa to zistiť sami.

>> KLIKNI A HRAJ <<

 

Vytlačiť

Stetoskop

Zverejnené v Čaroslovník

Ján Žolnaj

Čaroslovník - Stetoskop

Stetoskop je zvláštny lekársky prístroj, ktorý sa používa na počúvanie srdca pacientov. Zložený je z „mikrofónu“, ktorý sa dáva pacientovi na hrudník, a z gumovej hadice, ktorá vedie zvuk rovno do slúchadiel. Každý správny lekár ho hrdo nosí okolo krku, namiesto náhrdelníka.

Prvý stetoskop zostrojil francúzsky lekár René Laënnec, dobrý kamarát Mišovho dedka. Ak sa dedko dobre pamätá, bolo to v roku, ihahááj, 1816. Osobne mu ho pomohol zhotoviť z dreva.

Nečudo, že boli kamaráti, však i dedko sa stal lekárom vynálezcom – vymyslel domáci stetoskop! Parádisko!

Stalo sa to takto:

Mišo sa denne sťažoval na to, že mu srdce ráznejšie tlčie, keď uvidí susedku Katku. Nevedel odhadnúť prečo, nuž poprosil dedka o pomoc. Ten, keďže bol trochu hluchý, prišiel na geniálnu myšlienku – skrútil noviny do valca, oprel ho Mišovi o hruď a načúval. Týmto spôsobom mohol lepšie počuť, čo hovorí Mišovo srdce. Diagnóza bola jednoznačná – Mišo je zamilovaný!

Vytlačiť

Veľryba

Zverejnené v Básne

Zoroslav Jesenský

Ilustroval: Vladimír ValihoraMá veľryba dáku chybu?
Nie, nemá.
Vydáva hudobné zvuky,
hlbokým hlasom spieva,
vôbec nie je nemá.

Nádherná je, veľkolepá,
stopäťdesiat váži ton!
Oproti nej maličký je
aj kamión, ba aj slon.

Veľryba sa plaví všade
kde sú tmavé oceány.
Keď na povrch vynorí sa
z nozdier má hneď dve fontány.

Je tu iba jedna chyba:
veľryba je ozaj veľká,
avšak vôbec nie je - ryba.

Akože nie? Prosím?
Rozumu ti azda chýba?

Je to zvláštna paráda:
ona rodí mláďatá.
Keď otvoria očné viečka
pýtajú si ihneď - mliečka.

Cickajú si u mami
a dýchajú – pľúcami.
Preto musia sa vynárať,
zo vzduchu si kyslík brať.

Vytlačiť

O vojakovi a koze muzikantke

Zverejnené v Rozprávky

Rozprávky zo sveta - Maďarská rozprávka
Prerozprávala: Katarína Mosnáková – Bagľašová

Ilustrovala: Julijana PavlovićováKde leda bolo, tam leda bolo, bol na svete starý kráľ, ktorý mal palác z alabastru. Krásny, biely bielučičký. Keďže sa bál, aby mu ho niekto nezašpinil, dal pred palác postaviť jedného vojaka, ktorý mal palác strážiť. Vojak ho strážil celú jar, celé leto a jeseň, no v zime sa mu už zunovalo pred palácom postávať. Navyše bolo veľmi chladno a po rozume mu stále chodilo, aký je tento svet nespravodlivý. Chudobný človek musí vonku mrznúť, pokým sa bohatí ohrievajú v teplej izbe a hrubej perine a ani si len nepomyslia, čo sa vonku deje. V tých svojich myšlienkach sa vojak trochu pozabudol a na krásnu, mesiacom osvetlenú alabastrovú stenu napísal:

S peniazmi si vždy poradíš,
bez peňazí – čože urobíš?

Zavčas rána prišli dozorcovia a keď uvideli nápis na stene, hneď odviedli vojaka pred kráľa. Vojak sa priznal a skutočne si myslel, že peniaze sú na tomto svete všetko.

„Tebe ku šťastiu chýbajú iba peniaze?“ pýta sa kráľ.

„Tak je, Vaše veličenstvo,“ odpovie smelo vojak.

„Tak ti ich dám toľko, že ti samy dajú príučku,“ nazlostil sa kráľ a dal vojaka zamurovať do podzemnej komory pod kamenným múrom. Nechal mu iba malé okienko a dobre ho obsypal striebrom a zlatom, aby mal vojak pri sebe všetko, po čom túžil.

Vytlačiť

Kozmonaut

Zverejnené v Básne

Ján Valenta

Ilustrovala: Andrea Gíregová, prváčka, zo Starej PazovyHovorí Ďurko otcovi, mame:
„Poviem vám to, nech viete,         
ja sa chcem stať kozmonautom,                
budem letieť na rakete.“                       

Huncútsky sa usmial otec:
„Pozri nášho kozmonauta,         
 do vesmíru letel by hneď,
 ale nevie vliezť do auta.“       

„Ak aj neviem, naučím sa,  
veď nie som z pralesa.
Ale skús ty voziť čudo,
ktoré nemá kolesá!“

„Povedz nám, ty letec smelý,
 kedy obletíš planétu?
 Peňazí, aj času treba,
 kým zhotovíš raketu.“

Vytlačiť

Vytúžené opíča

Zverejnené v Rozprávky

Nataša Zimanová

Ilustroval: Miroslav ČániIste sa pýtate, čo je to za parádu? Opíča u susedov? O čom to hovoria moji rodičia? Ja som opicu videla len v zoologickej záhrade. To je ale paráda!

Závidím susedovmu Paľkovi. On sa teraz má s kým hrať. On je mladší, má svoje hračky, načo mu je ešte aj opíča?! A čo ja? Už som staršia a bábiky mi spinkajú v krabici. Kocky sú rozhádzané kade-tade a ja sa nudím. Chcem mať aj ja svoju opicu. Keď môže mať susedov Paľko, môžem mať aj ja. To je super nápad! Tak, zajtra večer zvestujem rodičom správu, že si aj ja prajem mať takého miláčika.
 
Totiž, ani by som o susedovom prírastku nevedela, ale zhodou okolností som si vypočula rozhovor medzi rodičmi. Viem, že sa nesluší načúvať, keď sa dospelí zhovárajú, ale som v tom celkom nevinne. Keď som sa učila Svet vôkol nás, vyrušil ma smiech rodičov. Smiali sa na celé hrdlo, nedalo sa ďalej pokračovať v učení. Priznám sa, bola som celkom zvedavá. Viem, že zvedavosť škodí kráse, mamka mi to často opakuje. Ale čo sa dá robiť, uši som si pozorne nastražila: